Zimné obdobie v súvislosti s mrazom, vetrom a inými vonkajšími vplyvmi dá pleti poriadne zabrať. Moja pleť aj napriek celkom dobrému stavu a správnej skincare si odtrpela svoje, avšak dnes by som sa s Vami chcela podeliť o štyri produkty značky Renovality, ktoré mojej pleti a vlasom práve v tomto namáhavom počasí pomohli. 

Psychológia. Tak fascinujúca, úžasná téma. Ako ľudia myslia? Ako cítia? Ako sa dá liečiť duša? 

Ani nehovorím, koľko správ mi prišlo o tom, aby som písala viac o psychológii. Aby som prinášala témy o diagnózach, aby som dávala tipy, rady, triky... Sama som jeden článok dala von, kde som však minimálne dva krát musela upozorniť, že psychológom ešte nie som a nechcem aby sa niekto na základe môjho popisu diagnostikoval.

Aj tento článok prosím berte miestami s "nadsázkou". Je úplne možné a normálne, že som niečo nemusela zinterpretovať správne! Ide len o moje myšlienky v súvislosti s touto témou.

Ale neurobím to.

Nie o rok, ani o dva. A na sociálnych sieťach asi nikdy.

Áno, budem mať Mgr. titul z jednoodborového štúdia psychológie a budem sa viac-menej môcť nazývať psychologičkou. Teoreticky budem mať všetko k tomu, aby som o psychológii písať mohla. Samozrejme, s určitými obmedzeniami nakoľko po a) nechcem ísť ďalej klinickým smerom a po b) stále na to nebudem mať kompetencie.

Po mojich (aktuálne) 4 rokoch štúdia je psychológia stále niečím posvätným. Niečím, čomu jednoducho nemôžu rozumieť všetci. A predovšetkým sa nemôže stať trendom.

Určite Vám odporúčam navštevovať odborné prednášky (odborné, od psychológov, nie marketérov, ktorí si dovolia edukovať o psychológii trhu a reklamy). Vyhľadávajte články a interview so psychológmi, psychiatrami a terapeutmi. Sú super a vedia otvoriť oči. Stále sú to však osoby, ktoré za sebou majú dlhoročné skúsenosti a štúdium + je pre nich psychológia celoživotnou cestou a poslaním. Odporúčam tiež článok z Denníka N, ktorý vysvetľuje rozdiely medzi samozvanými terapeutmi, rôznymi koučmi a guru osôbkami. A na rovinu hovorím, kupovať si časopis Moja Psychológia, je plýtvanie peniazmi.

Popularizovať psychológiu je super, je skvelé aj keď má o ňu veľa ľudí záujem. Ale so šírením psychologických tém padá na plecia daných osôb určitá zodpovednosť. Každý pod pojmami vníma niečo iné. To čo je úzkosť pre mňa nie je úzkosťou pre niekoho iného. To ako prežívam úzkosť ja a to aké vedomosti o nej zo štúdia mám, je niečo úplne iné ako to čo prežívajú iní. Rovnako to je s depresiou a inými duševnými poruchami.

Poďme teda k dôvodom, prečo o psychológii hovoriť nebudem.

Psychické poruchy nie sú trendy

Sme v dobe, keď sa stratila citlivosť k slovám akými je "depresia", "úzkosť", "autizmus". Nie je to tak dávno, kedy bol medializovaný škandál, kde o sebe psychicky zdraví ľudia hovorili na TikToku ako o autistoch a pri počúvaní hudby sa z nej vytešovali. Áno, u ľudí na autistickom spektre môže byť súhra melódie v hudbe niečím, čo ich veľmi teší a prejavujú to viac. Ale takto sa osveta o poruchách autistického spektra nerobí. To čo predvádzali daní ľudia na TikToku bol skôr výsmech a zľahčovanie toho, aké náročné toto onemocnenie môže byť.

Rovnako sa dennodenne stretávam s tým, ako priam každý druhý človek trpí depresiou a úzkosťou... a diagnostikoval si ju sám. Sama si pamätám, keď sa Pinterest začal dostávať ľuďom viac do povedomia, že dokonca v mojom blízkom okolí sa nálepkovali osoby sociálnou úzkosťou a depresiami, pričom odbornú pomoc nikdy nevyhľadali. Na Pintereste leteli rôzne príspevky s diagnostickými kritériami, rôzne testy a veľmi pofiderné popisy duševných porúch, ktoré sa môžu laikovi javiť ako "relatable". 

Máte to ako s fyzickým problémom. Niekde sa Vám vyhodí vyrážka a čím viac googlite, tým viac na Vás sedí napríklad rakovina kože. Vo finále to môže byť len obyčajný pupák, ale Vašim hľadaním a zhromažďovaním podobných informácií ste si len vykopali pomyselný hrob.

Ako som už spomínala, síce ochorenia ako depresia či úzkosť majú určité diagnostické kritériá, každý ich môže prežívať trošku inak. A to je v poriadku. Čo nie je v poriadku, je nálepkovať sa na základe sociálnych sietí. 

Ak pociťujete určitý duševný diskomfort, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa. Vyhľadajte vo svojom okolí klinického psychológa, psychoterapeuta či psychosociálne centrum a neváhajte riešiť Vaše ťažkosti. Obráťte sa na krízové linky akými je IPčko, ale určite nemusíte so svojimi problémami bojovať osamote. Pomoc je tu pre Vás, dostupná a k dispozícii.

Sociálne siete nemusia byť vždy nápomocné, a niekedy môžu narobiť ešte viac škody. Na internete Vám každý povie, že je odborník a vykľuť sa z neho môže niečo úplne iné. Buďte citliví na to aké informácie prijímate, overujte si všetko čo Vám akýmkoľvek spôsobom nesedí.

Správny psychológ a odborník nebude na internete diagnostikovať duševné poruchy. 

Trpela som tým = už som na to odborník

S čím som sa nedávno stretla, bola slečna, ktorá trpí istými psychickými ťažkosťami. Na svojich sociálnych sieťach edukuje nie len o nich, ale aj o iných. V správe mi to odôvodnila tým, že ona si to zažila a rozprávala sa s inými pacientmi, preto o tom píše. 

Rovnako ako keď prekonáte ochorenie telesného charakteru, nestanete sa naň na slovo vzatý odborník. Štúdium medicíny trvá 6 rokov. Štúdium psychológie trvá 5 rokov (s ukončením Mgr.) + si psychológ robí výcvik podľa toho, akému psychoterapeutickému smeru sa chce venovať. Ak by každý, kto prekoná určité onemocnenie, bol naň odrazu odborník, bolo by potrebné študovať to?

Áno, zdieľať svoj príbeh so svetom je šľachetné a takáto osveta sa robí jednoznačne s dobrým zámerom. Avšak takéto osoby nemajú vzdelanie v danej sfére a diagnózu poznajú len na sebe. Opäť sa odvolám na to čo som písala vyššie - individuálne prežívanie ochorenia. Rozumiete mi? Verím, že už áno.

Portály o psychológii nie sú vždy dôveryhodné

Určite to poznáte. Interez, Psych.sk a podobné portály sú známe tým, že radi zdieľajú "psychologické fakty". Hovoríte si: "Veď to je super, približujú psychológiu ľuďom". To však nie je pravda (kým nemajú reálne v redakcii psychológa, o čom pochybujem). Čítať vedecké výskumy nie je len o tom, že si prečítate abstrakt a ste odborník. To, že to robí nemenovaný "odborník" na Slovensku a je vďaka tomu "odborníkom" na všetko od tradícií, cez kojenie dieťaťa až po depresiu, neznamená, že reálne vie čo robí. Ale to nechcem rozvíjať, vráťme sa k daným portálom. 

Za vedeckým výskumom toho stojí omnoho viac ako len to čo nájdete v abstrakte. Čo zaváži pri výsledkoch výskumu je prakticky všetko od podmienok, cez hypotézy, počet respondentov až po štatistiku. A verte či nie, tá štatistika je ťažký oriešok na čítanie. Neznalosť grafov a základnej štatistiky (mediány, priemery) je veľmi viditeľná aj počas celej pandémie. Ale to je ešte o to širšia téma, ktorá by sa dala rozobrať v samostatnom článku.

To, že si portál vyberie z abstraktu jednu vetu a prezentuje ju ako vedecký fakt, neznamená, že to tak reálne aj je. Zväčša si redaktori ani neotvoria výskum, iba preložia niečo z inej stránky. A tu môže nastať šum. Výskum si zahraničná stránka môže vysvetliť po svojom, potom ho uverejní česká stránka ktorá si ho vysvetlí inak a nakoniec dôjde na slovenský portál zožutý výrok, ktorý nemusí byť vôbec pravdivý. 

Určite poznáte detskú hru "telefón". Niekto si vymyslí vetu, zašepká ju ďalej. Ten ju zašepká ďalšiemu dieťaťu a tak to pokračuje až do konca "telefónnej šnúry". Zábava je v tom, že nakoniec z telefónu vyjde... úplná blbosť :D

Osobnostné testy nie sú osobnostné

Zlaté moje MBTI (alebo 16 personalities if you want). Toto by som veľmi preveľmi rada vysvetlila v samostatnom článku, ale ako názov tohto článku hovorí, mám rozpor či to za to stojí. Prikladám nižšie tri odkazy na PsychologyToday, ktorý sa už psychologickým článkom blíži omnoho viac. 

Your Favorite Personality Test Is Probably Bogus

Why Do We Like Personality Tests, Even the Bad Ones?

When Personality Test Results Are Wrong, But Feel So Right

Goodbye to MBTI, the Fad That Won’t Die

Malé upozornenie odo mňa, ktoré Vám v orientácii internetom môže pomôcť:

"Ak to je psychologický test dostupný na internete, z 90% nie je dobrý."

Áno, aj ja som mala fázu, kedy som si do IG bio písala ENFJ ako moju osobnosť. Och, aká hlúpa a naivná som bola.

S problematickosťou MBTI sa viažu štatistické problémy, ale aj problémy na úrovni samotného testu. Nie je to test. Je to inventár. Sú to škály, na ktorých odklikávate na koľko na Vás daný výrok sedí. A odpovedzte mi úprimne. Označíte to akí reálne ste, alebo to akí by ste byť chceli? Áno, existujú testy, škály osobnosti, ktoré sú diagnostickým materiálom, ktorý uvidíte jedine u svojej psychologičky či psychológa. Nemôžete si ich objednať, dostupné sú iba s požadovaným titulom zo psychológie. Test je validný, ak predpovedá výsledky, na ktorých záleží. Tento test žiaľ zlyháva. A "výsledky" testu sú písané tak, aby sa s ním ľudia stotožnili. Aby sa v nich našli. Aj keď reálne to na nich sedieť nemusí. Určite ak sa o psychológiu zaujímate, prečítajte si články vyššie a pochopíte, prečo je MBTI vlastne totálna hlúposť. Rovnako ako eneagramy či dokonca... prepáčte ale... znamenia. 

Neodrádzam Vás od psychológie a ak Vás zaujíma, môžem Vás len povzbudiť k štúdiu, k čítaniu relevantnej literatúry (vydavateľstvá Grada, EF a iné). Rozlišujte čo môže byť pravda a nemusí. Riešte svoje problémy a ťažkosti, ale nespoliehajte sa na internet a samodiagnostikovanie. 

Ak máte akékoľvek otázky, môžete ma kontaktovať v správe a vieme si pokecať o niektorých veciach. Ale svoj blog a pôsobenie na internete nebudem zakladať na psychológii. Psychológia nemá byť "trendom". Áno, je dôležité znížiť stigmu, ale nie na úkor zľahčovania diagnóz. 

Dnes by som sa chcela trochu viac venovať téme Clubhouse. Ide o popravde nie až tak veľmi novú aplikáciu, ktorá existuje od Apríla 2020. Funguje výlučne na báze rozhovorov v jednotlivých takzvaných miestnostiach a momentálne len pre užívateľov iPhone a iPadov. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, ale s postupom času sa čoraz viac odhaľujú isté úskalia, prečo Clubhouse nemusí byť úplne v poriadku.

Preto som si urobila skromný výskum a prešla mnoho rôznych zdrojov, aby som Vám mohla priniesť môj názor na túto tému. Samozrejme, môžete si urobiť vlastný názor a ak ste spokojní s využívaním tejto aplikácie, je to len a len super. 

Sociálne siete tvoríme my. My sme tí, ktorí vyhľadávame a algoritmus sa nám len prispôsobuje. Keď si raz či dva krát vyhľadáte ako schudnúť, algoritmus Vám to bude ponúkať viac a viac. Staviať na tom všetko čo Vám internet "vypľuje". Sama viem, že v momente keď som mala mental struggles a vyhľadávala som trošku... temnejšie témy... odrazu boli všade. Odrazu som bola obklopená podobnými ľuďmi, zaslepenými tým, ako je super ubližovať si, ako na to, ako sa stať anorektičkou či bulimičkou. Je to hrozné, ale deje sa to. Len a len my máme tú schopnosť odísť z toho začarovaného kruhu.

Žijeme v dobe, kedy podľa môjho názoru sa až príliš dbá na to, že každý môže mať svoj názor. Nehovorím, že to je vždy nevyhnutne zlé. Ale odrazu je každý prehnane vokálny ohľadom vecí, kde si napríklad ja skôr vypočujem odborníkov. Všetci zrazu edukujú v oblasti psychológie a duševného zdravia či well-being, pričom nie sú ani psychológovia, ani žiadni "koučovia". Rozumiem, téma selfcare je dôležitá a určite je potrebné povzbudzovať ľudí k tomu aby pomoc našli. Ale vážne si myslíme, že nejaká osoba z instagramu, ktorá má viac ako 10k sledovateľov môže edukovať v oblasti toho čo robiť, aby sme sa cítili psychicky dobre? To nehovorím o ľuďoch, ktorí si dovoľujú na sociálnych sieťach pomáhať ľuďom, ktorí im napíšu so svojimi problémami, často psychického razu, kedy je potrebné vyhľadať odborníka. Čo sa to stalo? 

Prečo odrazu veríme ľuďom len podľa počtu ich sledovateľov, a nie odborníkom?

 Áno, veľmi chválim ľudí, ktorí vždy na sociálnych sieťach pri podobných témach odkážu na hľadanie pomoci, na rôzne poradne akými je napríklad IPčko, či iné krízové linky... Ale nie je to tak dávno, čo jedna slečna, ktorá má sotva 18, radila v stories jej rovesníkom, ktorí sa zverili s veľmi náročnými témami (sebapoškodzovanie, depresie, sexuálne obťažovanie). Samozrejme som jej písala, že by bolo super odporúčiť takýmto ľuďom odbornú pomoc, keďže ona na to kompetentná nie je. Ale odpovede som sa samozrejme nedočkala.

To ma vedie k tomu, čo by som v súvislosti s Clubhouse možno chcela viac rozobrať. 

Keď sa zaujímaš o nejakú tému, nerobí to z teba odborníka v danej oblasti.

Ani ja ako (snáď) budúcoročná magistra v psychológii si nedovoľujem nejako edukovať v oblasti psychológie. A ak už niečo v tom zmysle poviem, vždy, ale úplne vždy, apelujem na to, aby ľudia dôverovali výlučne odborníkom. Nie som kompetentná na to, aby som si už teraz dovolila dávať nejaké odborné rady a hrať sa na terapeutku či psychologičku. Práve preto aj keď ma psychológia veľmi baví a fascinuje, nechcem svoj blog a svoje pôsobenie na internete obrátiť na niečo odborné. Edukovať  istým spôsobom budem, rada Vám poviem o témach akými sú napríklad kognitívne skreslenia, či rôzne "efekty", ale jednoznačne sa nebudem hrať na niečo, čím ešte nie som. Na osvetu v psychológii, či dokonca iných odboroch, máme vyštudovaných ľudí, ktorí tomu všetkému venovali minimálne tých 7-8 rokov štúdia a ďalších kopec rokov praxe. 

Clubhouse, podľa môjho názoru, dal ľuďom možnosť "hrať" sa na takýchto odborníkov. Sloboda slova je super, ale zišlo by sa s ňou vedieť narábať. Nie každý názor je validný a správny. Ja sama počúvam často podcasty a som aj v Clubhouse, avšak jediné čo som si na tejto aplikácii zatiaľ všimla, sú ľudia, ktorí si majú potrebu niečo dokazovať. Byť počúvaní. Byť braní za slovo. 

Clubhouse v skratke

• bezplatná, výlučne audio aplikácia, kde sa môžete porozprávať s kýmkoľvek  o čomkoľvek
• dostanete sa do nej zatiaľ len pomocou pozvánky (ktoré máte po registrácii k dispozícii tri, a aktivitou viete získať ďalšie)
• vyberiete si "miestnosť" s témou, ktorá vás zaujme a počúvate celebrity, subjektívnych expertov a kohokoľvek kto si zmyslí, že chce učiť o tom ako správne robiť... všetko :D
• zatiaľ je len pre iOS používateľov, neexistuje ani webová verzia

Riešenie, ktoré odporúča Clubhouse?

"Zablokujte si takých ľudí."

Poďme ale k tomu, prečo je Clubhouse vážne problematickou aplikáciou.  

⋒ Odovzdávate jej všetky svoje kontakty

Samozrejme, toto robí Facebook, toto robí Instagram a neuveriteľné množstvo aplikácií, ktoré v mobile máme. Na Facebooku či Instagrame sa to však dá vypnúť. A na mnohých iných tiež. Tu? No, jednoducho nie. Ak Vás zaujíma ich celá Privacy Policy, viac si viete prečítať v týchto Podmienkach. Podmienky sú len v angličtine, čo je ďalší problém, ktorý sa vraj už rieši aj právnou cestou. Nikde v pravidlách nenájdete to, ako sa s dátami narába, či sa dá odmietnuť prístup k týmto dátam, alebo ako vlastne stiahnuť či odstrániť svoje dáta z aplikácie. A to je bod, kde celý problém začína.

⋒ Nedokážete si zrušiť účet

Dobre vedieť. Dá sa to, treba však napísať e-mail a čakať, či sa k nemu vôbec dostanú. Pri tom, koľko článkov momentálne prevalilo tieto problémy so súkromím, je otázne koľko účtov reálne dokážu odstrániť popri týchto e-mailových žiadostiach. 

⋒ Či chcete alebo nie, porušuješ nariadenie GDPR

Tým, že aplikácia funguje výlučne na pozvánky pomocou telefónnych čísel, a vy pozývate ostatných ľudí pomocou ich telefónnych čísel, porušujete nariadenie o ochrane osobných údajov. Áno, aj telefónne číslo je brané ako osobný údaj (nakoľko je viazané ku konkrétnej osobe), a tým, že zazdieľate toto telefónne číslo s aplikáciou Clubhouse, vlastne porušujete zákon. Skvelé, že?

Aplikácia už automaticky po Vašej registrácii vytvorí takzvané profily aj ľuďom, ktorých máte v kontaktoch. vidíte to na mieste, odkiaľ viete posielať pozvánky. Je viditeľné, koľko priateľov už má daný kontakt zaregistrovaných v  aplikácii. Clubhouse teda používa telefónne číslo pri všetkých účtoch, ktoré majú uložený daný kontakt. Príklad - ak nemáte Clubhouse, ale ste v kontaktoch v mobile rôznych ľudí, ktorí sú zaregistrovaní, vášmu známemu, ktorý je na Clubhouse ukáže Váš kontakt a napríklad, že 160 vašich priateľov (kontaktov) už Clubhouse má. Povedze, vyzerá to úplne v poriadku?

⋒ Žiadne súkromie

Máte verejný profil, vždy je viditeľné kto koho sleduje a kým je sledovaný, kto daného človeka pozval. Nie je možné tieto informácie ukryť a ako je uvedené v podmienkach, aplikácia si s týmito údajmi môže ďalej robiť čo chce. 

⋒ Myslíte si, že nie ste nahrávaní?

Ste na veľkom omyle. Síce jednotliví užívatelia nemôžu nahrávať konverzácie (stačí druhý mobil, tablet či akékoľvek iné zariadenie, a vlastne sa to dá aj tak), Clubhouse všetko nahráva. A čerešnička na torte, tieto nahrávky nie sú nijako šifrované. Všetko čo ľudia na Clubhouse povedia, tak nie je nijako chránené pred odpočúvaním. 

Nahrávanie môže byť dobré ak ide o kyberšikanu, prípadne rasistické, xenofóbne či iné šikanózne správanie v jednotlivých miestnostiach. 

Keď som si teda tak prešla podmienky, vlastne táto aplikácia zbiera úplne všetko, a nepovie na čo. Vždy je použité len iné synonymum k slovu "zbierať". Zhromažďujú, zbierajú, derivujú a vlastne vedia úplne všetko čo sa deje. Už nie je tak dobrý pocit byť tam, že?

Aby toho nebolo málo, podľa New York Times už aj Facebook pracuje na konkurencii pre Clubhouse. Zjavne sa tomu všetkému teda nevyhneme ani na iných platformách.

Je toto začiatok novej éry?

Ja osobne som si pár rozhovorov vypočula. Našlo sa aj pár reálnych odborníkov na danú tému, ale bohužiaľ prevažujú ľudia, ktorým ego stúplo príliš vysoko a sú takí samozvaní mentori na všetko. Riešia sa tam aj zaujímavejšie témy, nachádza sa tam mnoho ľudí, ktorí hovoria k veci a neriešia niečo v čom sa nevyznajú, ale hlavný problém podľa mňa budú práve tí, ktorým stúpne do hlavy to, že sa môžu vyjadriť k všetkému a ľudia ich budú počúvať.

A ak sa už v konverzácii objaví niekto, kto tvrdí opak alebo nesúhlasí, končí to z nejakej "veľmi odbornej" tematiky osobnými útokmi či kyberšikanou. Samozrejme, je to úplne iný zážitok počúvať akokeby podcasty priam naživo, ale povedzme si úprimne. Keď sa naše životy vrátia do normálu, budeme opäť cestovať vlakmi, autobusmi, lietadlami, zažívať svet trošku iný ale snáď normálny... Budeme chcieť zapínať túto aplikáciu, míňať na ňu dáta alebo sa odvšadiaľ pripájať len aby sme niečo nezmeškali?

Nie sme už teraz príliš prestimulovaní tým, že "zaostávame" kedykoľvek sme offline? Otvárať aplikácie s tým, že niečo môžeme zmeškať, je už teraz podľa môjho názoru celkom psychicky náročné a vyčerpávajúce. Kontrolujeme každý like, každý komentár, nové stories od ľudí, ktorých sledujeme. Nové príspevky, nové články, nové videá na Youtube či TikToku. Vážne chceme do života len ďalšie narušenie našej pozornosti?

Clubhouse mám aj ja, ale keď som tieto myšlienky zo seba konečne dostala, uvedomujem si, že najlepšie bude napísať mail o zrušenie účtu. V januári som si z mobilu a iPadu odstránila Facebook a Messenger a poviem vám, hneď sa mi trošku lepšie a ľahšie dýcha. Žijeme príliš rýchlo, aj napriek tomu, že zem sa stále točí rovnako. Čas stále plynie rovnako, avšak tým koľko trávime času na internete akurát strácame čas, ktorý sa dá využiť inak. Ale opäť raz pripomínam, sociálne siete tvoríme my. 

Čo vy a Clubhouse? Ste tam? Budete tam aj vtedy, keď bude dostupný pre Android? 

 

Musím uznať, že január pre mňa netrval 31 dní, ale minimálne 50. Tento mesiac bol totálne nekonečný a popravde som sa veľmi tešila, kedy skončí. Konečne je teda február a rozhodla som sa Vám priniesť krátky "throwback".

Nebudem tu písať prehnane pozitívne veci o tom, aké ciele a plány pre 2021 mám a hrať sa na premotivovanú, keď koniec koncov aj ja som len človek, často viac demotivovaný ako by som mala byť. Samozrejme, mám ciele, chcem byť úspešná v tom čo tvorím... Ale asi nie som taká ideálna motivačná boss girl ako pôsobím na internete. Som jednoducho ja. So všetkými mojimi zlými aj dobrými náladami.  Nemyslím si, že by som práve ja mala hovoriť o tom ako by sa ľudia mali/nemali cítiť. A vlastne popravde na to nemá právo asi nikto. Ale to už odbieham od témy k toxickej pozitivite, o ktorej Vám chcem napísať neskôr viac.

Začala by som tým, že som mala trošku iné očakávania, ale koniec koncov mi to vlastne takto aj do istého momentu vyhovovalo. Siedmeho januára som úspešne ukončila skúškové, keďže som ešte svoj december odpálila troma skúškami v predtermíne a po novom roku, v normálnom skúškovom mi ostali dve. Na moje prekvapenie som však po poslednej skúške ani nemala pocit, že by ma mal čakať viac než mesiac voľna. Rovnaké pocity som mala po štátniciach a mne ostáva sa len ďalej zamýšľať nad tým, prečo necítim nejakú tú *satisfaction* z takého úspechu. Veľa na tom určite zohráva táto situácia, keďže som popravde akosi odosobnená od všetkého. Uvedomujem si vážnosť situácie, mám neustály strach o rodinu, ale to je tak všetko. Čo sa školy týka, aj keď robím nad maximum, cítim sa akoby som ani študentkou nebola. Ale to je na dlhšiu diskusiu. Ak ste na tom podobne, budem rada ak svoje myšlienky napíšete do komentára.

Popri tom všetkom som chodila behať 4-5km denne a opäť som sa do behu akosi zamilovala. Nakoľko sme behávali s priateľom, motivovali sme sa navzájom. Musím priznať (prepáč láska), že radšej bežím sama. A po lesoch. Bežecké okruhy sú pre mňa nudné, aj keď ich moje kolená ocenia lepšie ako moju 6km trasu cez betón, schody, les, štrk a iné rôznorodé povrchy. Neviem sa teda dočkať jari, kedy vybehnem do prírody. Čo je však celkom zaujímavé je, že nakoľko sú na mojom sídlisku premnožené diviaky (a mala som tú česť s priateľom zopár stretnúť - poviem vám, žiadna sranda a celý čas som sa cítila tak, že ak ma nezabije diviak, zabije ma stres), pri behu cez les pred rokom som nemala žiadne myšlienky spojené so stretnutím diviakov. Po niekoľkých skúsenostiach mám však stále na pamäti to, že les patrí zvieratám a nie ľuďom. 

Čo teda s toľkým voľnom, ktoré som mala? Venovala som sa ateliéru, prerobila som branding - počnúc logom, cez font a myšlienky nad tým, kam sa chcem ďalej uberať. Hneď na začiatku januára som teda dala von nové logo, ale aj nový rozvrh hodín pre vysokoškolské študentky. Zistila som, že žiaden rozvrh mi nevyhovoval, keďže sú často cvičenia a semináre v úplne rozličných časových intervaloch. Rozvrh hodín je ešte stále k dispozícii na stránke Freebies!

V súvislosti s ateliérom som teda vytvorila viacero produktov, ako napríklad tieto pohľadnice. Vôbec som nečakala, že by sa páčili, nie ešte kupovali. A preto keď som poslala prvých pár obálok, bola som viac než nadšená. Ako vždy som sa držala pravidla, aby bola moja tvorba čo najviac dostupná. Práve preto boli tieto pohľadnice len za symbolickú sumu. Dala som tiež dokopy ilustrácie pre ambasádorky, pracovala na ďalších gifoch, ktoré mimochodom dosiahli k dnešnému dňu neuveriteľných 152,8 miliónov zhliadnutí. Pre mňa ako takú "malú rybu vo veľkej vode" je toto číslo ponímané za neskutočný úspech, z čoho som po prvých 100 miliónoch bola patrične dojatá. 

Určite plánujem oveľa viac tvoriť digitálne produkty pre BarsAtelier, pretože aj napriek tomu, že ilustrovanie a kreslenie milujem, viac sa stotožňujem s takouto tvorbou. Veľmi ma baví lettering, krasopis, ale aj úprava fotografií, ktorá súvisí s vytvorením vlastných presetov dostupných na Etsy za veľmi dobrú, do valentína dokonca výhodnú cenu!

Čomu som sa tiež nevyhla počas januára, bolo jedno veľmi nepekné rozhorčenie nad správaním istej osoby, ktorú som v stories tak trochu odhalila popri jej nie práve pekných praktikách. K tomu vznikol tento príspevok, kde som sa o celej téme rozhorčene vyjadrila. Môj obsah tvorím za relatívne veľmi nízke ceny vzhľadom k tomu, že na moju techniku išiel obrovský obnos peňazí a čas + vášeň, ktoré tomu venujem sú priam nevyčísliteľné. Aj napriek tomu sa na atelieri dajú nájsť produkty už za priam smiešnych 0,50€. A to ani nehovorím o priečinku Freebies, ktorý som mnohým nazdieľala. Mojim cieľom nie je prestreliť cenu, ale správa, kde slečna chce zadarmo ilustráciu, zatiaľ čo už má (momentálne) 2 ďalšie od iných ilustrátoriek a tretiu u mojej známej zahovorenú, je jednoznačne drzé a neúctivé voči tvorcom. Keď si kupujete ilustráciu, kupujete si kúsok tvorcu, jeho lásku a vášeň, ktorú do tvorby dáva. Samozrejme, na cene sa dá dohodnúť ak zákazník má fakt záujem a nemôže si práve dovoliť. Dohodnúť sa vždy dá. Ale zneužívať ilustrátorov, pretože niekto "baží po kresbe seba", je viac než nepekné. Slečna samozrejme odmietala komunikovať, pričom hneď ako som jej napísala cenu ilustrácie a to, že sa vieme dohodnúť, automaticky dala unfollow. Akurát sa tým ukázal jej prístup k takejto tvorbe.

Následne som sa konečne dostala k 25. januáru, kedy som mala ísť znova na celouniverzitné testovanie vypomáhať ako dobrovoľníčka. Takže som vstala o piatej, nachystala sa a vyrazila do tej asi najväčšej snehovej metelice akú som zažila. Autobus sa sotva vytiahol k nemocnici, a od toho začiatku dňa som tušila, že niečo nebude úplne v poriadku. Poznáte taký ten pocit, keď všetko síce pôsobí relatívne normálne, ale cítite, že niečo je "slightly off" (trošičku mimo)? Toto všetko na seba nenechalo dlho čakať a po pár hodinách na administratíve mi už len prišla správa, že je člen mojej rodiny pozitívny. Aj napriek negatívnemu testu z nedele som sa teda dala znova pretestovať, a aj napriek negativite som šla domov zahájiť karanténu. S postupom dní bol každý člen pozitívny. Konečný dátum mojej karantény je teda 16. február a neviem sa dočkať, kedy sa konečne uvidím s priateľom. Som veľmi vďačná, že ide o ľahký priebeh u všetkých, ale veľmi rada by som už konečne bola von. A ani nie tak von, ako mohla byť s mojim priateľom. Ani vám nehovorím, koľko krát mi tiekli slzy, keď mi niečo priniesol aby ma rozveselil. Pocit, že som ho nemohla ani objať, ma doslova bolel. Samozrejme ma vždy aj cez slzy rozosmial, no bez neho je to relatívne ťažké, a ani telefonáty nevedia nahradiť osobný kontakt.

A tak som teda doma. Ešte mám pred sebou viac ako týždeň karantény, tak verím, že ho zvládnem. Viac som popravde vyčerpaná psychicky ako fyzicky. Fyzicky samozrejme tiež, snažím sa aspoň stretching a pár ľahkých cvikov, ale momentálne sa zadýcham už len pri prechode z kuchyne do izby. 

Samozrejme Vám ale tiež poviem o tom čo som v januári pozerala a počúvala v krátkom zozname.

• Bridgerton - tento seriál je prosto karanténny must have. Síce nie je historicky presný, veľmi ma zaujali všetky dejové línie, ktoré sa prelínajú a odhaľujú viac ako len vzťahy medzi jednotlivými postavami
• Emily in Paris - toto bude možno veľmi unpopular opinion, ale ja ten seriál nenávidím. Tak zlé, tak nasilu vtipné. Ani ako oddychovka. Veľké sklamanie, obrovský stereotyp a vlastne dodnes neviem čo presne Emily robila, keďže bola správkyňa instagramu? a zároveň "holka pre všetko". Tiež mi nie úplne sedí na pozíciu PR. Takže popravde neviem.
• Night Stalker - O M G. Najlepšia vec čo som doposiaľ videla. Desivé, podľa skutočnej udalosti - o sériovom vrahovi Richardovi Ramirezovi. Nechýbajú vierohodné rekonštrukcie vrážd, ale aj reálne výpovede či záznamy zo súdu a televízie. Jednoducho mrazivo dobre spracované.
• Death Note - anime milujem a k tomuto som sa znova vrátila pri kultovom anime Death Note. Milujem japonskú kultúru a toto je za mňa najlepší počin čo sa anime týka.
• American Murder: The Family Next Door - krátky, ale za to desivý počin Netflixu o sériovej vražde mladej matky s dvoma deťmi manželom, ktorý túto ženu zároveň podvádzal. Ozaj ohavný čin, o ktorom Vám ale nepoviem viac.
• If Anything Happen I Love You - krátky animovaný film, ktorý vás jednoznačne rozplače. Mňa rozplakal v momente keď som si začala dávať súvislosti dokopy.

Aký bol váš január? Prekonali ste už tú pliagu? Budem veľmi rada ak sa v komentároch vyjadríte, či aj takéto small talks o mojich mesiacoch by mohli prispievať.

- Viki z BarsAtelieru

Prehľad všetkých doposiaľ obľúbených kozmetických produktov. Samozrejme nemusia vyhovovať všetkým v závislosti od typu pleti, mne však s citlivou (kedysi mastnou, dnes normálnou) pleťou vyhovujú. Zoznam budem každý mesiac dopĺňať o nové obľúbené produkty, prípadne niektoré môžu časom zo zoznamu zmiznúť.

Medzi produktami sa nachádzajú aj značky MLM akými sú Mary Kay, Avon, Oriflame či iné. Od týchto značiek si dobudúcna neplánujem zaobstarať žiadne ďalšie produkty a nijakým spôsobom podporovať tieto značky, označené produkty však využívam a pre ľudí, ktorým MLM neprekáža môžu byť obľúbencami.

Podkladové bázy

• 183 Days by trend IT UP Baby Skin Primer & Base
• Artdeco Eyeshadow Base 
• Bourjois Healthy Mix Anti-fatigue Blurring Primer
• Catrice HD Active Performance Primer SPF 30
• Catrice Keep Me Matt Prime and Fine Pore Refining Anti-Shine Base
• Dermacol Satin Make-up Base